reklama

Mens sana in corpore sano alebo príbeh ulice na Dvořákovo nábrežie

Rumunský tenista Ilie Nastase raz povedal že stena je najlepšie tenisový partner pretože vždy vráti loptičku. Tak moj najlepšie tenisový partneri sa stali nohy mostu Lanfranconi na Dvořákovo námestie. A to bohužiaľ nielen kvôli Nastane ale aj športovej infraštruktúre hlavného mesta ktorá neponúka verejne kurty. Tak som sa rozhodla že ako platiteľ dane mam pravo “obsadiť” par metrov asfaltu na 2-3 hod. týždne kedy mesto nerobí takmer nič pre mňa (ku šťastiu nepotrebujem verejne parkoviska, väčšie cesty alebo mrakodrapy ani dychovku hudbu na Hviezdoslavovo námestie).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Kto pozná Dvořákovo nábrežie v Bratislave vie že tam sa zmestia aj tri autobusy vedľa seba tak je dosť priestoru aj pre cyklistov, aj pre chodcov, aj pre kočíkov a, bohužiaľ, aj pre auta. Kedy tam hrám už dosť dlho som začala pozorovať zónu a ľudí ktorí tam chodia. A ani som netušila koľko sa učím o vývoj spoločnosť (okrem zlepšenia backhandu).

Po prvé som pochopila aké doložíte je mat športovú kultúru. Som všimla že ľudia ktorí športujú z radosti a nie pretože je cool trosku bežať alebo korčuľovať pri Dunaj s iPodom na usach, vedia rešpektovať ostatných športovcov. Žiadny seriózny bežec alebo cyklista mi neskríži cestu pokiaľ som nedokončila “loptu” ... im to nevadí spraviť tri kroky vľavo alebo vpravo aby išli okolo.  Aj staršie ľudia na prechádzke to spravia, niekedy sa zastavia na krátky pokec- otázka je už klasicka: ”Kolko loptičiek trafíte do Dunaja?” :) (odpoveď je 1 až 2 za týždeň).  Už tam mam aj môj mini fajn klub medzi SBSkarov odychujucich v služobnich autách (stávkujú koľko loptičiek trafím do Dunaja a pustia rádio nahlas aby som mala aj nejaký rytmus, úplné super streetballova atmosféra:)).  A raz jeden policajt sa veľmi entuziasticky angažoval v záchrane jednej loptičke ktorá skákala cez plot.  Občas mi fandia aj tínedžeri, hlavne potom čo som bodovala s upozorneniu že by radšej išli fajčiť marišku niekde inde pretože tam chodí dosť často policajná hliadka. Jeden deň som pokecala aj s Jankom Lehotským (viem že miluje tenis).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale bohužiaľ existuje druha, smutná, kategória ktorá s časom sa mi zdá väčšia a väčšia. Kategória tých čo nevedia čo znamená verejný priestor a šport pre radosť.   Raz som sa hádala s jedným mužom sediaci na bycikel ktorého som takmer trafila, išiel priamo ako veľký princ na bielom kone a ja som ho nevidela načas. Rozčuľovaný mi povedal že nech trénujem na olympiádu niekam inde, že tam nie je ihrisko. Mam slonový pamäť a o tri dni neskôr som pozerala v šoku ako ten istý muž skríži cestu bežcov na národnom behu Devin!!. Som sa rada pridala stuardovi ktorý mu nadával. Bohužiaľ vtedy nebol jediný...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tam nie je ani parkovisko a ani autodráha ale napriek tomu cez víkend každý 5 minúť ide nejaké auto. Rodičia ktorí vozia svoje potomky na hodiny plávania, tenisu, tance atd.  Ktorí vacsina sa rozčuľujú že musia spomaliť dokedy nekončím ja “výmenu”.  Ktorí sa boja že im trafím okna na ich viac menej drahé auto parkovane tam aby nemuseli si predlžiť cestu k nábrežie o 10 metrov, veď existuje obrovské verejne bezplatne parkovisko pod mostom Lafranconi. Nie, oni obmedzujú priestor mne, cyklistov, bežcov, psyckarov, mamickov s kocikami, vsetkim ktorí sme utekali z ulíc kde jazdiť na bicykel je dobrodruzstvo a kočíky sa už nezmestia na chodníku kvôli autám! Kedy protestujem počujem že tam nie je ihrisko a mi ukážu s prstom na vedľajšie súkromné kurty.  Ja ich pošlem na súkromné parkoviska a nechám lopticky padnúť čím častejšie na ich auta (s tichou a usmiatou podporou mojeho SBS fan klubu).  Ja bojujem na môj kúsok verejeneho priestoru ale som zvedavá čo si myslia tie deti z aut- čí by chceli si zobrať raketu a pridať sa alebo sú spokojný že idú do ich súkromných kluboch v “bezpečnosť” auta ich rodičov ktorí im znova ukázali kto je šéf na parkovisko. Ak platí druha verzia potom len dúfam že majú aspoň nejakého dobrého trénera ktorý im rozprava staromódne rozprávky o fair play. Alebo aspoň že idú na výlet do Holandska aby videli akú radosť ma celu komunitu kedy sa hra nejaký zápas tretieho liga alebo sa organizujú nejaké bežecké súťaže. A čuduj sa svete hrajú a bežia na verejný priestor.

Anca Dragu

Anca Dragu

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Ja som ja, a staci. Preco pisem po anglicky? Pretoze neviem dobre po slovensky ale mozno ze zacinam pisat' aj po slovensky na buduce:)I write in English as my Slovak is not good enough but maybe I start writing in Slovak soon. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSocietyBusinessSportPoliticsSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu